Griada

Namiesto epilógu

— Naozaj sme prežili milión rokov?

Lida sa šťastne usmieva. V očiach má slzy. Odhŕňa si neposlušné zlaté vlasy.

— Keď si ma vyviedol z Panteónu nesmrteľnosti a uvidela som prekrásnych, silných, veselých ľudí… neobyčajnú Modrú guľu, visiacu nad strechou Panteónu… trojmetrových Metagalakťanov — myslela som si, že je to halucinácia, podivný sen. A potom ten pomník s vašimi portrétmi a nápis, ktorý vraví, že civilizácia na Zemi prežíva už druhý milión rokov. Ako dlho si tu nebol! Už po neviem koľký raz jej rozprávam o našej ceste do stredu Galaxie, o ďalekej Griáde, o Metagalakťanoch.

Sedíme objatí a dlho mlčíme. Čarovný svieži vánok umelej atmosféry kozmoplánu nám ovieva rozhorúčené tváre.

Neďaleko nás stojí milý starček Samojlov, trochu zmätený, a tvári sa, že nás nevidí. Hádže potravu rybám, plávajúcim po bazéne; sme v obrovskom krytom parku kozmoplánu, kde je všetko: umelý rybník, kvety a stromy, neobyčajné vtáky, ktoré vyspevujú svoje večné piesne.

Piotr Michajlovič je iste spokojný. Keď pozemšťania rozlúštili jeho mikrofilmy a zápisky, ktoré urobil na Griáde a v knižnici Metagalakťanov, pripravili akademikovi veľkolepú oslavu v Meste vedomostí. Zhromaždili sa na nej vedci celého sveta. Nová fyzikálna teória, založená na výdobytkoch Metagalakťanov, osvetlila najzamotanejšie miesta zemskej fyziky, pozdvihla ju na nový stupeň rozvoja. Rozriešili sa mnohé zložité otázky poznania, ktoré boli hádankou aj pre tisícročnú zemskú vedu. Neoceniteľné služby preukázali pozemšťanom aj Metagalakťania.

Stretnutie rozumných bytostí, ktoré sa uskutočnilo vďaka ohromujúcej zhode okolností, položilo základy budúcej spolupráce medzi dvoma nevýslovné vzdialenými svetmi.

Podľa rozhodnutia Vedeckej rady Zeme sme so Samojlovom znovu odišli do Vesmíru. Letela s nimi celá výprava vedcov z Mesta poznania. Spolu s Uom musíme dosiahnuť druhú Metagalaxiu, spoznať nové udivujúce vlastnosti hmoty, kvalitatívne nové časopriestory, naučiť sa lietať „tunelom Sin”, ktorý umožňuje prekonávať stovky miliónov svetelných rokov za nepatrné časové úseky. A potom sa znova vrátime domov, aby sme odovzdali nazhromaždené vedomosti novým pokoleniam vedcov a o desiatky miliónov rokov urýchlili konečné víťazstvo nad nekonečným Vesmírom.

A my túto úlohu splníme v mene šťastia a pokroku pracujúceho ľudstva!

Piotr Michajlovič, ktorý nás úporné ignoroval, prestal kŕmiť rybky, pristúpil k pultu, zamontovanému do striebristej steny besiedky, a zapol obzorovú obrazovku. Prívetivo na nej svietia blízke i ďaleké hviezdy, belejú sa oblaky Mliečnej dráhy a kdesi v nich smerom k Hadonosovi sa vznáša v priestore Griáda — planéta oslobodených rozumných spolubratov.

Kozmoplán naberá rýchlosť a opúšťa hranice Slnečnej sústavy. Pred nami leží cesta do Nekonečna… poznámky str. 24 Lorentzovo spomalenie času — úkaz, objavený Einsteinom.

Spočíva v tom, že čas v hmotnom telese, ako je napríklad raketa, ktorá letí rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla, sa spomaľuje a to tým viac, čím je rýchlosť telesa bližšia rýchlosti svetla. Einstein ho nazval „Lorentzovým spomalením” na počesť holandského fyzika Lorentza str. 25 Fotónová raketa — raketa, ktorá sa pohybuje pomocou fotónov, odrazených od svojho parabolického zrkadla. V motore fotónovej rakety sa hmota úplne mení na žiarenie str. 25 Kvantová raketa — taká istá ako fotónová, ale namiesto fot ónov vyžaruje kvanty neviditeľného svetla (napríklad ultrakrátke rádiové vlny) str. 52 Antisvet — časť vesmíru, v ktorej astronómovia a fyzici pre dpokladajú jestvovanie hviezdnych sústav, zložených z antihmoty, antičastíc, antiatómov str. 57 Ekliptika — rovina, v ktorej sa pohybujú pla néty a asteroidy okolo Slnka.