Planéta búrok

Ohnivá rieka

Po rozbahnenom lese kráčali tri postavy…

Kern a Wood sa ešte zotavovali z choroby. Vesmírna horúčka ich celkom vyčerpala. Najťažšie sa kráčalo železnému Johnovi.

Zrazu sa zotmilo.

— Nad nami je mračno popola, — povedal Wood.

— Sopka? Ešte tá by nám chýbala…

Rozľahlo sa hrozné zaburácanie. Hlasy odrazu zmĺkli, kmene stromov sa rozkolísali.

— Rýchle von z lesa! — zvolal Kern. — Čoskoro začnú padať stromy!

Ľudia a robot utekali lesom, ktorý sa končil pri strmom úpätí sopky. Dolu ním sa valila ohnivá rieka…

— Sem! — zakričal Kern a ukázal na kamenistú vyvýšeninu.

Ľudia a robot sa postavili na kamene. Láva ich obklopovala zo všetkých strán. Horúci prúd už zasiahol stromy na pokraji lesa. Vzbĺkol lesný požiar, ktorý prudký vietor rýchle šíril. Pôda pod nohami dunela, horiaci les praskal.

Robot prehovoril:

— Počuteľnosť je čoraz lepšia…

— Zbláznim sa! — zvolal Kern. — Robot má halucinácie!

— Stroj ich nemôže mať! To je vylúčené, akiste to budú Rusi…!

— Rusi? — neveril vlastným ušiam Wood.

— Počujete? Robot nadviazal s nimi spojenie. Má citlivejšie prístroje ako my…

— Mieria k nám, počujete? Pýtajú sa, kde sme, idú nám na pomoc!

— Nikdy som si nemyslel, že by dačo také dokázali. Mnohému som sa na tejto planéte naučil, Harry… Škoda, že to nebudem môcť v živote využiť…

— Ani robot s tým pôvodne nerátal, ale oni nám akiste pomôžu, zachránia nás…

— Vy ste ako dieťa, — povedal takmer nežne Kern. — Aký by to musel byť stroj, čo by prešiel ohňom? Môžeme sa spoliehať len na seba… Môže vás zachrániť len jediný stroj na svete.

— Myslíte?

— Haló, Železný John, vezmite pána Wooda na chrbát a preneste ho cez ohnivú rieku!

Robot si posadil Harryho na chrbát a odhodlane vykročil do rozpálenej lávy, ktorá mu siahala po členky a zahaľovala ho dymom. Harry sa nezadusil, lebo ho chránila kukla.

O malú chvíľu Železný John zastal:

— Horúca láva stúpa rýchlosťou tri centimetre za minútu. Kým sa budem môcť vrátiť po pána Kerna, bude mu siahať až po kolená, a to mu môže ublížiť…

— Treba sa poň vrátiť čo najrýchlejšie, alebo sa pokúste odniesť nás oboch súčasne. — žiadal Harry.

Nad ohnivou riekou lávy v hustom tmavom dyme sa ponášal robot na rytiera v brnení s mladým mužom na chrbte. Železný John sa obrátil a kráčal späť.

Potom si robot vyložil na každé plece jedného Američana a opäť vkročil do tečúcej lávy. Krájal pomaly. Hladina lávy stúpala — už siahala robotovi po kolená. Ešte kúsok a vážne ohrozí jeho kovové kĺby…

John zastal.

— Čo sa stalo, John, prosím vás? — spýtal sa Kern.

Robot prehovoril neobvykle chladno a rozhodne:

— Som nútený zbaviť sa nákladu, páni!

Kern a Wood sa kŕčovite držali hlavy Železného Johna a súčasne jeden druhého. Železné ruky stroja sa usilovali dostať ich dolu, elektromagnetické svaly zápasili so zúfalým úsilím ľudí…

V ohni, dyme a v jedovatých výparoch sa rozpútal nerovný zápas ľudí a stroja.

Kern zastonal. Láva sa mu penila pri nohách. Hustý dym zahaľoval dramatický zápas, aký sa akiste ešte nikde a nikdy neodohral.