Signály z vesmíru

ŠŤASTLIVÚ CESTU, PÚTNICI DO TRETIEHO TISÍCROČIA!

V súvislosti s otvorením dvanásteho sjazdu Komsomolu požiadala ma redakcia časopisu „Znanie — sila“, aby som mladým čitateľom, sovietskej mládeži, povedal niečo o tom, čo som na svojich cestách videl a počul, prežil a premyslel. Tejto žiadosti som veľmi rád vyhovel, pretože aj sám som za mladi horlivo čítal o príhodách v ďalekých krajoch a s veľkým záujmom som načúval myšlienkam a radám skúsených ľudí, ktorí veľa videli. Cooperove, Mayne-Reidove a neskôr aj Vernove knihy mali na mňa za mladi veľký vplyv. S bratmi sme v detských predstavách prekonávali ľadové pustatiny Arktídy, vystupovali na vysoké hory, spúšťali sa do hlbín oceánov, poľovali na slony, levy a tigre. Hrali sme sa na cestovateľov, z papiera sme vyrezávali ľudí a zvieratá, z lepenky sme lepili člny a usporadúvali hony na divú zver, viedli sme boje belochov s Indiánmi a predvádzali stroskotanie lodí. Veľmi sa mi páčili lovci, námorníci a vernovskí učenci, ktorí bývali smiešni a roztržití, ale pritom ostávali dobrými znalcami prírody. Aj mojou túžbou bolo stať sa učencom, prírodovedcom a cestovateľom. Jedno ma nesmierne mrzelo: Ameriku objavili bezo mňa, bezo mňa vykonali cesty okolo sveta, do máp zakreslili pevniny a ostrovy. Nebolo ľahké nájsť v zemepisnom atlase bielu škvrnu. Livingstone prenikol už do afrických pustatín, Przewalski do púští Strednej Ázie. Ach, beda, narodil som sa neskoro! Viem, že aj mnohí z vás rojčia o ďalekých cestách, objavoch, vynálezoch, že mnohí tajne vzdychajú: Aká škoda, že Amerika a póly boli už objavené! Škoda, že nežijem v časoch Kolumba a Przewalského! Škoda, že som sa nenarodil prv než Možajskij alebo Popov — azda by som bol lietadlo alebo rádio objavil ja! Beda mi, teraz už ľudia všetko vynašli…

Je celkom možné, že tieto myšlienky zapríčinila populárna literatúra, ktorá veľmi podrobne, obšírne a nadšene hovorí o úspechoch minulosti, ale iba mimochodom a neochotne zmieňuje sa o tom, čo nám je nejasné, čo ešte nevieme, čo dosiaľ nie je rozriešené. A zatiaľ obklopujú nás nielen jednotlivé biele škvrny, ale celý oceán nepoznaného. Čím viac vieme, tým viac hádaniek nám predkladá príroda.

Je pravda — obrysy brehov, horských chrbtov a riek sú už na mapách zakreslené — ale čo vieme o vnútre zemegule? Naše bane a hĺbkové vrtby sú ako pichnutie špendlíkom do zemskej kôry. Najhlbšie z nich nedosahujú ani tisícinu zemského polomeru. Zemský povrch poznáme skrz naskrz, ale doteraz ľudia sa dostali iba dvadsaťdva kilometrov nad zemský povrch a iba na tri kilometre sa spustili do hlbín oceána. Morské dno aj ovzdušie, vnútro Zeme, planét a slnečné sústavy ešte vždy čakajú svojich Kolumbov a Przewalských. Sovietska veda má pred sebou ešte ohromné, doteraz nerozriešené úlohy.

Čo by sme potrebovali:

predĺžiť ľudský život priemerne na sto päťdesiat dvesto rokov, odstrániť nákazlivé choroby a na minimum obmedziť ostatné choroby, zvíťaziť nad starobou a únavou, naučiť sa vracať život pri predčasnej náhodnej smrti;

dať do služieb človeka všetky prírodné sily, energiu Slnka, vetra, podzemné teplo, použitie atómovej energie v priemysle, v doprave, v stavebníctve, naučiť sa hromadiť energiu do zásoby a dodávať ju na ľubovoľné miesto bez drôtov;

predpovedať a úspešne zneškodňovať prírodné pohromy: záplavy, uragány, sopečné výbuchy, zemetrasenia;

v továrňach vyrábať všetky látky, ktoré na Zemi poznáme, a to aj tie najzložitejšie — bielkoviny, ako aj také, čo sa v prírode nevyskytujú: látky tvrdšie než diamant, žiaruvzdornejšie než šamot, ťažšie taviteľné než volfrám a osmium, ohybnejšie než hodváb a pružnejšie než guma;

vypestovať nové druhy zvierat a rastlín, ktoré by rýchlejšie rástli a dávali viac mäsa, mlieka, vlny, zrna, plodov, vláken a dreva pre potreby národného hospodárstva;

zmenšiť, prispôsobiť životu a obrobiť neúrodné kraje, močiare, hory, púšte, tajgy, tundry a možno aj morské dno;

naučiť sa usmerňovať počasie, regulovať vietor a teplotu, ako dnes regulujeme rieky, premiesťovať mračná a podľa potreby rozdeľovať dážď a jasné počasie, sneh i horúčavy.

Že je to ťažké? Pravdaže — je to mimoriadne ťažké, no nevyhnutné. Sovietski ľudia chcú žiť dlho, chcú žiť v hojnosti a v bezpečí, chcú byť neobmedzenými pánmi svojej krajiny, nezávislými od rozmarov prírody. To znamená, že sa to všetko ešte vykoná. A to všetko budete robiť vy, dnešní žiaci a učni, a to nielen tí, ktorí sa stanú veľkými vedcami, ale aj všetci ostatní: sústružníci a šoféri, traktoristi a murári, ošetrovateľky, tkáči, baníci… Veľké úlohy nemôže riešiť jednotlivec. Volžsko-donský prieplav nestavali iba autori projektu. Zaiste sa zúčastníte všetci do jedného na plnení tejto najväčšej, najušľachtilejšej a najľudskejšej úlohy človeka: na budovaní komunizmu, vytváraní šťastného mierového života pre všetkých sovietskych ľudí.

Vy, dnešní učni a žiaci, ste na začiatku svojej púte k majstrovstvu, k tvorivej činnosti, k vede a k životu. A ja — kmeť, ktorý prešiel veľa vierst neprebádanými krajinami, ktorý mnoho hľadal v hlbinách vedy — chcel by som vám, začínajúcim pútnikom, dať na cestu niekoľko rád.

Milujte prácu! Práca prináša človeku najväčší pôžitok a uspokojenie. Usilujte sa o to, aby ste mohli povedať: robím užitočné dielo, moju prácu žiadajú a ona prináša úžitok. A keď sa stretnete s ťažkosťami, so zdanlivo bezvýchodnými, slepými uličkami, s odporom starého sveta a hádam aj s ľahostajnosťou a nepochopením, nech vás vždy posilňuje myšlienka: tvorím užitočné dielo.

Nezriekajte sa svojho cieľa! Chápem mladistvé rojčenie o objavoch a tvorivej činnosti. Sú ľudia, ktorí sa ľahko poddávajú okolnostiam, vzdávajú sa, keď sa im nevydarí pokus, keď majú rodinné alebo pracovné ťažkosti. Ale ťažkosti sa pominú — a Čas je stratený; ostane iba trpkosť nad životom prežitým bez vzruchu, premárneným v malichernostiach, nad prácou bez radosti.

Buďte smelí! Dajte sa do veľkých prác, ak chcete dokázať, že život beriete vážne. Schopnosti, rovnako ako svaly, cvičením silnejú. Veľké objavy sa nepodaria každému, ale kto sa neodváži skúsiť, ten naozaj nič nedokáže. Musíte predstihnúť svojich dedov a pradedov!

Narodil som sa pred deväťdesiatimi rokmi. Keď som bol mladý, neboli lietadlá, film, rozhlas, elektrina. Cez Sibír ešte neviedla železnica, do Irkutska som cestoval v poštovom voze. Pre mňa bol rozhlasový prijímač veľkým objavom, pre vás je zvyčajným predmetom v izbe. Vy pokračujete v našich výsledkoch a musíte sa dostať vysoko. Vyše päťdesiat rokov prežil som za cárskej vlády. Strácal som sily a energiu, aby som obohatil kapitalistov. Pre pokrokové zmýšľanie prepustili ma z ústavu. O zriadení, v ktorom si budú prácu ctiť, mohol som iba snívať. Ale vy ste sa narodili v slobodnej krajine, v krajine, v ktorej je vzdelanie každému prístupné, kde si ľudia vážia tvorivú prácu. Nech je teda vaša práca a nech sú vaše ciele dôstojné socialistickej vlasti, nech sú vaše výsledky najpokrokovejšie na svete.

Neskrývajte svoje predsavzatia, netajte svoje úmysly. To nie je skromnosť, ale naopak, namyslenosť, falošný stud a nenásytnosť sebeckého zlatokopa, ktorý pre seba chráni zlatú žilu. Ak je váš návrh skutočne výnosný, nezvládzete ho sami spracovať. Ak ste sa mýlili, načo strácať čas, hneď vám ukážem vašu chybu. Často mi vyčítali, že sa zbytočne náhlim s uverejnením svojich poznatkov. Ale ani raz som to neoľutoval. Niektoré nálezy som nemohol sám preskúmať tak, ako bolo potrebné, prácu dokončili za mňa iní. Tak som našiel v púšti Gobi zub nosorožca, ale veľké výpravy, ktoré kráčali po mojich stopách, objavili celé cintoríny vymretých živočíchov. Moje články stretali sa niekedy s námietkami; vypočul som ich, vrátil som sa k materiálu, hľadal som nové fakty a rozširoval som ich. A tak pomáhali zdokonaliť moju prácu nielen dobré rady priateľov, ale aj námietky mojich vedeckých protivníkov.

Buďte zásadoví! Potrebujeme pravdu, iba pravdu. Ne chcite sa zalichotiť priateľom, iba získať si priazeň svojich učiteľov a báť sa, aby ste niekoho neurazili. Na tejto ceste by ste azda našli pokoj a možno aj blahobyt, ale úžitok by ste nepriniesli nijaký. Nepadajte na zem pred autoritami. A ak sú medzi vami budúci geológovia, ktorí nesúhlasia s akademikom Obručovom (pravda, želal by som si, aby takých nebolo veľa), smelo proti nemu vystúpte, ak máte podklady, ktoré vyvracajú jeho závery.

Nikdy však nepočítajte s ľahkým víťazstvom, s objavom urobeným odrazu, s nečakaným vnuknutím! Všetko, čo bolo na dosah ruky, už dávno zdvihli a preverili, a čo prišlo ľahko na myseľ vám, prišlo na myseľ už dávno iným. Nové úspechy možno budovať iba na nových poznatkoch a na nových pozorovaniach. Fakty — to sú tehly, z ktorých sa skladá ľudská skúsenosť; to je vaša zbraň v tvorivej činnosti. Hľadajte ustavične fakty, zbierajte ich v prírode i v knihách, čítajte dobré učebnice od začiatku do konca, a okrem toho aj knihy, ktoré nespadajú do učebnej osnovy. Študujte dôkladne svoj odbor, ale nešetrite čas ani na iné. Geológ, ktorý do podrobností ovláda geológiu, je cenným človekom, ale taký, ktorý okrem toho ovláda aj zemepis, chémiu alebo botaniku, je pravdepodobne objaviteľom.

Napokon sa mi žiada želať skvelej sovietskej mládeži, všetkým mladým čitateľom časopisu „Znanie — sila“, budúcim pracovníkom-novátorom, majstrom vysokých úrod, bádateľom, vynálezcom — mnoho skvelých úspechov. Šťastlivú cestu vám želám, pútnici do tretieho tisícročia!

Akademik V.A. Obručov

(Sovietsky časopis „Znanie — sila“, marec 1954)